Náš blog

MAX RUN 2017 Bežme spoločne bez predsudkov a bariér

Pridal v kategórii Fitness a zdravie , pridané 22.09.2017

Spojiť príjemné s užitočným je fajn.  Ale spojiť dobrú vec so zábavou a spraviť ešte k tomu niečo aj pre svoje zdravie je ešte lepšie. A najmä ak sa jedná o pomoc tým, ktorí ju ozaj potrebujú. A práve o tom je MAX RUN , ktorý sa beží už niekoľko rokov :) . Financie získané z tejto akcie idú vždy na konkrétnu vec, ktorej účelom je prispieť napríklad telesne postihnutým jedincom.  Táto akcia je určená ozaj pre každého, dokonca aj pre deti. Každý si môže vybrať svoju trasu a zabehnúť ju tempom jemu vyhovujúcim.  Že nebeháte? Nevadí, zapojiť sa môžete aj tak.

Že neviete prečo behať? Nuž, tu je zopár výhod, ktoré stoja za zmienenie:
- rozhýbete metabolizmus a tým podporíte chudnutie
- zvýšite dávku sérotonínu  a dopamínu v krvi, ktorý je zodpovedný za dobrú náladu, takže po behu sa cítite neskutočne šťastní
- pri pravidelnej športovej aktivite si začnete budovať svaly, takže odbúravanie tukov bude čím ďalej tým ľahšie a rýchlejšie
- svaly majú schopnosť „pamätať si“ – takže čo ich raz naučíte, na to si „spomenú“ aj po dlhšej dobe, keď s behaním opäť začínate (rýchlejšie sa dostanete do kondície)
- pocit, že ste prekonali vlastnú lenivosť – na nezaplatenie :)

Možno aj Vás inšpiruje moja cesta ako som sa dostala k behaniu.  
Na základnej škole som beh priam nenávidela. Prečo nás nútia behať dlhé trasy a naopak, podávať výkon na  krátkych úsekoch? Čo z toho mám? Človek sa akurát spotí a presedieť zvyšok vyučovania s ulepeným telom – fakt skvelý pocit.
Potom som si občas „zabehala“, asi tak do 2 km a hovorila som si, aká som dobrá, že koľko som ubehla. Môj pohľad na beh zmenila až jedna moja kamarátka, ktorá odštartovala moju „bežeckú závislosť“. Vytiahla ma rovno na 6 km trasu. Hovorím si, no dobre, veď niečo ubehnem, keď nebudem vládať, tak sa na to vykašlem. Začali sme pozvoľna. Medzitým sme si stihli aj troška poklábosiť. Možno to bol aj Vikin psychologický ťah – odviesť moju pozornosť od behania. A po relatívne krátkej dobe mi hovorí: „Tam u toho stromu to budú 2 km“ . Zatiaľ som zvládala bez problémov, tempo bolo pohodové. Po určitej dobe,  mi hovorí: „Tak tam u tej hromady dreva sme ubehli 3 km, teraz máme za sebou 3,6 km“. No a keďže som býk tvrdohlavý, hovorím si: „Tak takú nehrali, aby som posledné 2 km nedala“. Zvládla som celú 6 km trasu. Pre mňa dovtedy neskutočný výkon. Zadychčaná, upotená ale s pocitom šťastia na nezaplatenie. Odvtedy som prekonala nejeden svoj osobný rekord, behanie ma baví dodnes a stále som pre seba nenašla lepší „liek“ ako si vyčistiť hlavu, oddýchnuť si a paradoxne – načerpať energiu.  

Teším sa na Vás na niektorom z MAX RUN-ov :)

MAX RUN Žilina : 1.10.2017

MAX RUN Dunajská Streda: 8.10.2017

MAX RUN Skalica: 15.10.2017

MAX RUN Prešov: 15.10.2017

Komentáre k príspevku